vikina

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Prijatie vlastnej zodpovednosti

Každý sám za seba, aby sme sa neopakovali...lebo kto nepochopí históriu, je odsúdený na jej opakovanie.

V dnešnej dobe  sa  čoraz viac  potýkam s   otázkami volieb,  ako aj  vždy, keď  "obohatia"   našu  znudenú  a stereotypnú   realitu.    Všetci  okolo  mňa  žijú  zo dňa na deň,   zahltení do svojich  "starostí prežitia" a  potom bum... Koho a prečo?  Tak  mi  dovoľte, aby som si vypľula  veľkú  a horkú  slinu poznania:
 Osobne  neberiem  nikomu jeho presvedčenie,  ani sa  nesnažím  presviedčať.  Každý  z nás   má k dispozícii  zmysel  videnia,  intuície  atd.,  ktorú  by mal  použiť v  spolupráci s  pocitom z vlastného  života.
 Môj pocit, moja intuícia  a môj  doterajší  život  mi  vždy   povedal, že nie je  pre  mňa  a moju rodinu  dôležité, kto  bude  prezidentom,  či  iným politickým zástupcom.  Pretože  pozorovaním  a hlavne   nezabúdaním ich  slov  a  skutkov  v poslaneckých  laviciach, za 23 rokov  "démon-kracie"   sa  deje  iba  ničenie  národa,   pravých  tradícii,  krásnej  slovenčiny a  najväčších  hodnôt :
- Rodina je na  poslednom mieste,  zabezpečenie  hlavne  obživy doma  je  na  poslednom   mieste,   kultúra    domova je  tatam,  spolunažívanie rodín, susedov,  miest, krajov  , to je  iba o  závisti, posudzovaní,  odsudzovaní... atd .
- Naši   rodičia,  prarodičia,  tí sú  ako odpad - vyhladovať,  zatvoriť  do  starobincov a pochovať. Rýchlo  ich naučiť   modernizácii života z reklamy.  Ako najdarčeky  sú  podľa  nás,  pre  nich iba  PC, myčky, mikrovlnky, mobily, len aby im stroje,  prístroje, nástroje   vzali  aj ten kúsok ich  potrebnosti pre  rodinu z ich životov.  Už ich nepotrebujeme ako  studnicu  tradície,  životnej  múdrosti, úcty! Potrebujeme ich ako  bezplatné  ópe-erky, škôlky, tábory, ako upratovačky  a  doplnkový  príjem k nášmu  príjmu.- Deti? tie   sú  dnes mnohokrát prostriedkom  vydierania  partnera  partnerom pri rozvodoch, pri   dokazovaní si  ega, dokázovaním si, že  "ešte som žena",  sú pozlátko na  našom bytí, sú splnením  a napĺňaním  našich nedosiahnutých  ambícii a snov. Sú občas aj našim majetkom. Ale sú  aj  šťastie. (podľa  vlastného  zmyslu  šťastia:)  Pretože  čoraz viac  a viac   mladých  nádejných  rodičov  deti nemôže mať.  Prečo?   skúste  si nahliadnuť  do  vlastného svedomia ( fajčenie, žúrky,   hýrenie,  sex bez lásky,  antikoncepcia, odkladanie materstva na potom,  jedlo samé Ečka)
Všetko,  česť  výnimkám!

Stupnica  hodnôt dnešného životaschopného  Slováka?  -  však sa  pozrite,  "ankety"  sú toho plné, "štatistiky"  sú  z toho  živé...
- Na  prvom mieste peniaze,  na druhom mieste všetko, čo si za peniaze  môžeme  kúpiť ( vraj aj  zdravie?:),  potom  dom, potom  možno  ten "strom", potom  dlho, dlho  dlho  nič... lebo škola,  ďalšia  škola, ďalšie  diplomy, ďalšie tituly pred  a za... a potom?

-  Ej!  už my  bijú  asi biologické  hodiny:) Alebo  ej... už mi  umrela maminka ,  čo sa  o mňa  do  40tky starala... alebo  ej, už  ma nebaví  ani tá pipka, ani tá pipka, ani ten chudák  chudobný, ani ten   chudák  nemoderný...(prečo ma nikto nemá  rááád?)
A potom  k  tomu prirátam  možno schopnosť si  navariť, vypestovať,  oprať, usmiať  sa nezištne...
 Ale  napokon, načo  hľadať  nejaké  "po"....

Však, ak  budem od  18tky  "poctivo"  voliť toho, či hentoho ( však pri pive, na  káve, cigaretke  sa  dohodneme, koho, alebo  si  ho  vygúglim),  tak  TEN  dotyčný  všetko za mňa vyrieši!  Stačí  môj hlas,   moje  "požehnanie", nie?  Naočkovali nás  úspešne,  skrývame sa za  falošnú  zodpovednosť  tým, že dáme  hlasy  poslancom  a oni  "BOHOVIA"   za  nás  všetko urobia.  Budú  za  nás  aj žiť, dýchať.
Však  TEN dotyčný,  TÁ  dotyčná... ona vie  najlepšie,  akú mám mať  budúcnosť, akú rodinu, aké deti, aké  zdravie, akú starobu,  akú  majú mať  moje deti  školu, akú prácu,  ako  sa mám uživiť,  čím nakŕmime deti,  mamy , starých  ľudí, čo  a odkiaľ   má  byť  v  marketoch! Kam na dovolenku,   čo s nedostatkom... a hlavne AKO byť  úspešný! (Vidíte    šnúrku  bábky?)
TEN, či  TÁ,   ktorému dám svoj  hlas, hodný  mojej  plnej  dôvery, on  za mňa  rozhodne a  bude plne ZODPOVEDAŤ, ako sa  budem mať  ja, moje deti, moji rodičia  a moji vnuci.  (Ja   nič , ja musím  iba  chodiť  do práce,  splácať  hypotéku,  platiť  dane, zabezpečiť   deťom „lepší“  život  ako sme mali my.)
 A tak naše, Vaše,  deti  posielame   k voľbám... ale  TEN, TÁ..., ktorému ste  dali  pred časom svoj  hlas,  dôveru,   Vás –rodičov,   pripravili  bez mihnutia oka  aj o prácu, zrušili  fabriky,  nariadili  zákony,  prikázal  Vám iba   pracovať,  odsúhlasili  odovzdávať  vyššie  a vyššie  dane, žobrať, báť sa  príživníkov, ktorých   vytvoril práve   ON,  ONA  a teraz môj  milý, milá   prispej.  Na  nadácie, na  smrteľné  choroby, na  africké  deti.

 A zvolený TEN, TÁ,  s  Vašou zneužitou, oklamanou , poníženou  dôverou, do očí  bijúcim výsmechom... ONI  nemusia nič  z toho a ak áno,  tak  iba na oko. Ako sa  na dedine  vravieva: „Len  aby  ľudia  nepovedali!“  Naozaj  vždy  prijali svoju  ZODPOVEDNOSŤ?  A my .. tú  svoju tiež? Naozaj je to tak? 

Naozaj si  všetci naivne   myslíme, že  len  ten , komu  dám svoj hlas,  Vám zaistí  ten ozajstný  život, ktorý  nás  urobí šťastným?   Ale .. čo to vlastne  šťastie  je? ( pre  niektorých  nápoveď : vráťme sa o odstavec vyššie...)
 
Mrzí ma v rámci  tohto Slovenska  mnoho, mnoho  poznania, od   naj  hodnôt  až  po  stav, do ktorého sme sa   dostali práve  dávaním hlasov  ľudom,  ktorí  nás  poza náš  chrbát  zapredali,  predali  a   predávajú!!  Za  papiere, ktoré nikoho  ešte  nenakŕmili  a  neučia  nič iné, len podporujú   bez svedomité a  bezchrbticové  nové a  nové  generácie . Podporujú iné  ekonomiky, lebo  nám otvorili  hranice  a my  húfne  chodíme  odovzdávať  nasporené peniaze ( alebo sa  prípadne  zadlžíme) do iných  krajín,  do  cudzích marketov,  na iné  trhy. Len  aby sme  boli IN, COOL.  Namiesto  učenia krásnej  spisovnej slovenčine  na  každom  rohu  učíme deti, seba a privykáme si  anglikanizmu.  (mimochodom,  cool  je  studený,  takže asi  naozaj takí  sme,... ako psí  ňufák...)

Pripomína mi to bájku o  zlom otcovi, všetko, čo vypestoval, dával  susedovi, lebo ten mu sľúbil, že ho  bude  mať  rád. A jeho  rodina  nemala  čo  dať  do  úst:))) Takého  „otca  národa“  chceme?  Takú „matku slovenskej  rodiny“?

Priznávam ( a hoďte  do mňa  kameňom), že nechodíme  voliť  už  15 rokov! Nehanbím sa  napísať, že  som šťastná, lebo  máme zdravomysliacu  rodinku, deti , ktoré sme vychovali sami , bez jaslí, bez  starorodičovských  ópe-eriek, s chýbajúcimi  financiami a mnohokrát  s hanbou, že  na chleba musím predávať fľaše,  vybrať  úspory  deťom z pokladničky,   kým  príde  výplata.   Viete  ako nám pomohli  volení  zástupcovia  ľudu?

Keď  nás mali rodáci  prijať, lebo sme po  rozdelení republiky prišli z Česka  domov...robili zo mňa  na úrade čiernu ovcu.  Nechceli nám,  rodičom Slovákom,  dať  ani len  občianstvo pre  dcéru, ktorá sa narodila v Čechách. Vraj to mám dokázať, že je  Slovenka!

Mladomanželskú  pôžičku z Čiech  sme nesplácali podľa sľubovaných 1:1, ale  sme ju z domoviny  preplatili  bratom Čechom  o 35%. 

Doma  Ťa  vlastní, aj vlastná   rodina,  hodnotia  podľa   miesta  bydliska... Raz   si  východňar,  raz  Blavák, raz  Lipták, len nie brat Slovan!  Asi  nežijeme v jednom štáte?

V  cudzine  Vás  vlastní  rodáci  potopia   a utopia  v lyžičke   eura, len aby  boli viditeľní pre  úniu. Pre  cudzích poslancov, našich  chlebodarcov.  Vyhodia  Ťa z kolektívu, ukazujú  palcom  ako na prašivého. Len preto, lebo si sám sebou, ako Ťa  rodičia    a tradície  Slovákov vychovali?!

Tak načo jeden  prezident, či jedno ministerstvo pre  všetkých?  Však sa  rozdeľme...

ONI sa    postarali a postarajú, že sa kľudne necháme vtipmi  ďalej podpichovať, znenávidíme  sa podľa  krajov v jednom štáte a potom  si  kľudne  rozpútajme  občiansku vojnu, kvôli trvalému pobytu. Vtedy  za toto  ONI neponesú naozaj  žiadnu  ZODPOVEDNOSŤ.  Len  my, lebo sme  dobrovoľne  prijali ich  hru.  (Po svete  je    štátov  a štátov, ktoré  nám môžu byť príkladom aj dnes.)

Však  dnes  je prirodzené, že  brat  brat  nepozná, ak ide  o majetky. Čím viac,  tým lepšie.  Však  dnes je    úplne  „normálne“  že kresťan beloch si len krešťanku černošku  môže vziať, lebo  v kostole povedali,  že  Boh  miluje všetkých. (Len nie tých,  ktorí  nesúhlasia s cirkevným poriadkom.)    Jedna krv, jedna rasa  v tomto prípade   nie je dôležitá, ale  miešanie krvi proti staro-slovanským zvykom  vôbec  nie je rasizmus...Rasizmus je  len  dobrý iba pri  rozpútavanie  nenávisti. 

Som  smutná  z  našej  trpezlivosti a  viery  v zdravú  myseľ  pracovitých  Slovákov. Zapredali ju, ako zlý syn  vlastnú mater.  Za  deravý  groš!

Nikdy sme  nemuseli  natŕčať  ruky,  prežili len vďaka  svojej vôli vydržať,  učiť  aj deti práci na obživu,  úcte k starším.  Nepotrebovali sme žiadne  almužny, dovoz, vedeli sme , že  Slovák  je sýty  od toho, čo  mu dá jeho  úrodná zem. Toto  nikto nechce  znovu, chce sa  mať  tak ako ONI.

Rozumeli sme sa  zemi,  statku, výrobe potravín,  aj liečivám. Nie  tabletkám... ale  prírodných  liečivám z Matky Zeme.  

Dnes?  TEN  pán z Holandska  v EU  nám určuje  aké  kravy  máme  chovať  na  slovenských  zemiach? Aké zemiaky,  aký ovos,  aké sliepky? 

Naše  staré mamy, mamy  sa  možno nadreli, podľa  dnešných  detí,  ale nebola  žiadna  migréna,  žiadne  masáže, žiadne terapeutky. Žiadna tu cigaretka, tam kávička.  Robili, dobre sa najedli, zaspievali si, zasmiali  sa  a nemali čas na choroby. Ak  prišla,  tak  aj odišla. Alebo  choroba, alebo  duša.  Pri robote  vlastným  príkladom učili deti práci, bez  skrípt. Rozprávali  príbehy,  deti nepotrebovali  DVD, playstation.

Naši starí otcovia, otcovia možno  chodili  zarastení,  smradľaví a pľuli na zem... skoro ako dnešná  mládež, ale  nebáli sa ani ozvať, ani  buchnúť  po stole, ani vykopnúť  príživníka. Starali sa  o rodinu,  o strechu nad  hlavom, mali  úctu k prírode a zverom v nej.  Vždy  si ochránili  rodinu, pretože rodina  im bola  nadovšetko.  Vzali si  z matky zeme iba  toľko, aby  uživili  rodinu, nie  štát.

 V školách  sa učilo o prežití,  každý vedel niečo iné, aby  národ  prežil. Nehanbili sme sa za deti, čo  vyštudovali  remeslo,  dnes  detí posielame  do škôl,  aby sme mali  plný národ  právnikov,  managerov,  ekonómov,  asistentiek.   Že  z nich    iba  stovky  nezamestnaných?  Čo  tam po tom,  hlavne že    moje dieťa  „vzdelanie, diplom“.  Však  ich nejako  uživíme.  A tie  ostatné deti sú  pre  nás hlupáci.

Učili sme sa poznávať  svoju krajinu, oddychovať  v našich  horách,  ktoré  dnes  vyhlasujeme za srdce  Európy! Ale utekáme stále iba  na  cudzie. Lebo doma to nie je ono.

Neveríme  už ani sebe, veríme len v to, čo nám  nahovoria.  A ONI  toho nahovoria...V televízoroch, na mítingoch.A my  sme parta TRI OPICE. Nevidíme, nepočujeme, nepovieme.  

 Preto  doma  nevolíme,   lebo nesúhlasíme  s volebným zákonom, s  falšovaním  údajov, s číslami, ktoré  nikto z voličov  nemôže overiť.  S ohlupovaním  národa,   ponúkaním   rezňov  a piva, s novými   a novými sľubmi.  Splniť ich...? možno až  bude  slnko v splne. Až uschne to, čo nenapršalo. Až sa skutek  vráti, aby  už neutiekol.

 Daj niekomu hlas, občas  aj susedom Ti je... a  zajtra  Ťa  už nepozná.  Naučí sa rétoriku  pánov  a nič  sa nedá, nič  sa nemôže,  bohužiaľ.  A   my opičky to po nich opakujeme.  Nič sa nedá  zmeniť,  len musím, len musím.

Preto  sme odišli aj z mesta  do hôr.

Preto  nepodporujeme  slepo  vyššie vzdelávanie ,lebo neučí detí to, čo je hodnotné, ale iba   chtíče  po majetku a   diplomoch, po  kariére!  Od  malička ich učí IBA  poslúchať!  Vtĺkajú  sa  im do hlavy dejiny, ktoré  vyhovujú iba  víťazom.  V školách  nižšieho stupňa  je dôležité iba   písanie a písanie   testov.  Žiadna  komunikácia. Žiadna  spolupráca.  Žiadna harmónia „ber a daj“.  Žiadna  akceptácia zdravej  mysle.  Žiadne  obohacovanie  ducha, len  TICHO seď, MLČ, lebo iba ja viem najlepšie, čo je  to  múdrosť   národa. 

 Pre  svoju  lenivosť, ktorou  nás  sladko ukolísali, lebo  nám dali  „chlieb a hry“,  ( dajú  Vám  peniaze,  funkcie, k  dispozicií auto,  mobily,  preukazy, fitnes,tenis,  plavárne, len na rodinu nemáte  čas) . Vám stačí veriť len slovám v TV, len  písmenkách na stránkach netu.   Z úst  tých, ktorým  ste  dali  dôveru.

Ak je  Vaša  dôvera takáto? ... nepoužívajte  viac  slovo PRAVDA.  Lebo  tie  krátke  nohy,  čo za  sebou  ICH  „pravda“  ťahá,  by sa  hanbili  nosiť  aj  liliputáni.

Náš život, naša zodpovednosť  je v  iba v  našich rukách. Rozhodnutia,  ako  bude  vyzerať  náš život. Nie  dávaním ho do rúk  TOMU, či  HENTOMU.   Ak dáte, tým pádom ste  spokojní so svojim životom. Preto  zákonite, priama  úmera: 

Ak  sme spokojní, prečo  stále  riešime  nového a nového a iného  a iného  " zástupcu"  svojich prianí, snov o  šťastnom  živote? Prečo  voľby, prečo  niekoho  znovu voliť?  veď  už ste šťastní, spokojní?


Ak sa  mýlim, spýtajte  sa sami seba, zatvorte  na chvíľu  oči, zahĺbte sa  do svojho vnútra, kde  je ukryté  celé  Vaše  terajšie  bytie. Ste  šťastní, alebo len neviete  prijať  zodpovednosť  za svoje životy  do  vlastných  rúk?
Sami si rozhodnúť, či  budem jesť  dovezené, alebo  sa skloním k Matke Zemi a  vypestujem  si zemiaky (napr. pravé  jedlo Slovanov), naučím  tak aj svoje  deti  ako sa uživiť,  zachovať rod,  naučím ich  úcte k tej  MATKE, ktorá  nám bezištne  všetko  dá, nepýta  dane, nepýta   poďakovanie.

K zemi slovenskej, na ktorej  vyrastajú iba  železné ozruty. A zem pod  nimi plače!

Čo  vám urobila, že ste ju pochovali pod tonami železa?...nedávala dosť,  akú daň pýtala. Vaše  ruky. 

 Práce  niet,  fabriky na výrobu potravín, obživy  niet,   fabriky na odevy  niet,  fabriky na   nič, čo potrebuješ k prežitiu seba   a  našich  detí  NIET...
 ALE!...  máme tu vďaka menám z kandidátky,   máme tu v každom  meste  zničené  úrodné polia ,  máme tam  na nich fabriky na  AUTÁ)...


Takže,  ak nebudeme  mať  čo jesť,  budeme obhrýzať  blatníky  a  káble na  motory  z  Galanty...??? Budeme sa  voziť  po  svete a  nebudeme mať  čo jesť? Všetky   firmy sú  podnikatelia... súkromníci... tí  svoje dvere zatvoria  a  čo  ďalej?
Ak  nebudú mať   naše  deti   vlastné rodiny..(.nemali nato čas, museli  študovať, zarábať,  budovať  si postupy,  kariéru, však to mama  otec, alebo  šéf..  povedali, že to tak má byť!.. tak  na  nás , na naše   dôchodky   už nebude  mať  kto robiť. 
Možno že  na  nás  ešte áno..:)),  ale   oni ostanú, až vymrieme,  ako  kôl  v plote.... Bez  rodičov, bez rodín,  bez detí... bez   obživy. Všetci  budú  ekonomicky manažovať,  kalkulovať,  robiť  štatistiky, len  nebudú  vedieť ako sa  dopestuje  pšenica na chleba,  nebudú  vedieť  ako  vychovať  prasa,   ako upiecť  chleba, urobiť z mlieka  tvaroh. Budú mať   domy,  autá, bazény,  jachty,  peniaze... vysoké  číslo na účte, ale  budú  starnúť  , umierať  SAMI,  s adoptovanými  cigánskými deťmi ,  alebo z Afriky.
A prázdne  supermarkety  nahradíme   výrobou tabletiek jedla.
 
 Voliť  nechodíme,  nebudeme,  pretože   je  úplne jedno,  či je   ten ,alebo ten, či je  vláda o  50 alebo  o  150   poslancoch. Ja  musím  vstať  ráno sama,  zohnať  si jedlo   sama, vyrobiť  si obed  sama.... zaplatiť  z toho, čo si  zoženiem  sama.... postaviť  dom za vlastné!
 Moje  vnútorné šťastie  záleží iba odo mňa, vonkajšie  bytie iba od môjho postavenia  k veci  a  situácii.K ľudom, čo  tvoria  môj dennodenný  život, nie  k niekomu, komu nevidím ani do  očí, nie to do duše!

Keby sme  boli  ĽUDIA  a nie  polo stroje... možno by sa  nám žilo lepšie, lebo aj ja  musím prijať  VAŠE  rozhodnutie  a žiť  podľa  VAŠEJ  voľby. Lebo  Slovensko je moja rodná zem a ja ju  ľúbim.

Ale   ani slepý  Ti neuverí  krásu  dúhy, lebo   ju nikdy  neuvidí. Musí si to iba predstavovať...
Dokedy  si  budeme  šťastný  život  iba predstavovať  je  na  nás. 

Ako  hovorieval  môj nebožtík  otec, ktorý nepotreboval na  to ani mítingy, ani  referencie, či   plagáty:

„Taký  politik sa ešte nenarodil, čo by   robil a  žil  ako človek“  

Politický  kabátec je  plný  ostňov,  nosiť  ho bez  ustavičného  „ošívania  sa“, nedokáže  nik.

Šťastnú  voľbu  Vášho  života.


úvahy | stály odkaz

Komentáre

  1. ďakujem
    za všetky príspevky, názory, ale hlavne za V8š čas prečítania. Cením si to. Pekný večer. Prajem pohodový týždeň.
    publikované: 23.03.2014 22:17 | autor: vikina (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. viki,
    silny text,diky ze som si mohla precitat
    publikované: 24.03.2014 13:58 | autor: bonnie (e-mail, web, autorizovaný)
  3. Občas sem zavítam,
    keď si tu skladujem svoje recenzie. Tentokrátsi si vyliala dušu aj zlosť aj trpkosť, najhoršie je, že všetko z toho je pravdivé a ty by si mala stáť na kancli v kostole a hrešiť tých ignorantov a egoistov.
    Ono to je tak, že každý, kto sa takto rozčúli /je to i môj prípad/ je nepohodlný až smiešny.
    Nuž, maj sa zatiaľ.:)
    publikované: 28.03.2014 00:18 | autor: bookzin (e-mail, web, autorizovaný)
  4. ďakujem
    za pochopenie... čo sa týka kostola...cirkvi... Tak to by som sa tu "rozliala" na tri strany.. ale je to každého osobná záležitosť konečne pochopiť význam tejto (s prepáčením) "židokresťanskej" inštitúcie.
    Čo potrebujem k svojmu "vyznaniu a viere" mám od narodenia v srdci a nepotrebujem kázať ani iným, ani sebe. Len používať zdravú myseľ a otvoriť oči.
    Pekný víkend všetkým.
    publikované: 28.03.2014 10:37 | autor: vikina (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014